Podstata lásky
Slovo " láska " sa vždy vyslovouje s úctou chápe sa ako najvyššia oddanosť, vášeň, ba dokonca ochota obetovať sa pre drahú bytosť, ľudské spoločenstvo, myšlienky. Človek sociálne rozvinutý pociťuje lásku k vlasti, ľudu, k rodičom, deťom. Jej podstatou je celá stupnica ušľachtilých, vysokých eticko - estetických citov, ktorá sa prejavuje u každého ináč a jej formy sa menia podľa doby. Klasici poukazovali, že nielen zvyčajných päť zmyslov, " ale aj takzvané duchovné zmysly, praktické zmysly ( vôľa, láska, atď. ) - slovom, ľudský cit, ľudskosť citu - vznikajú, iba ak existuje zodpovedajúci predmet, poľudšená príroda."
Láska je zložitý dynamický intelektuálno - emociálno - voľný systém, ktorý sa skladá z množstva meniacich sa prvkov. Človek pri cite lásky prežíva nežnosť, vášeň, nepokoj, žiarlivosť, hnev a podobne. V dejinách nie sú zriedkavé prípady, keď sa láska stáva podnetom k rozvitiu talentu, obohacuje človeka, zdokonaľuje ho.