Láska
Láska je len hazard, s ktorým nikdy nevyhráš, lebo vkladáš do nej všetko a aj tak to raz prehráš. Ak veríš, že srdce je vraj najsilnejšm orgánom, rýchlo na to zabudni a never akým slogánom. Lebo láska sa s ním iba hrá, a že je večná, to je iba povera. Že je srdce najsilnejšie v tom je Tvoja dôvera, až kým nezistíš, že je to slabé, lebo Ti ho zas zviera. Láska Ti vraj prináša mier, no Ty o ňu bojuješ. Na konci ju preklínaš, no že si ľubil a stále ľubiš, vôbec neľutuješ. Stále iba počúvaš, že sa nájde ktosi, kto Ťa bude ľúbiť. No kedy, kto a ako dlho, uť nevie Ti nikto sľúbiť.
Každý iba hovorí, že skúšať treba zas a znova, no sú to iba rečičky, sú to iba prázdne slová. Myslíš, že láska je pre každého krásny dar, no aj tá je falošná a ukazuje odvrátenú tvár. Lásku nikdy neplánuješ, necháš ju len rýchlo plynúť a až potom zistíš, že s druhou osobou nemáš možnosť splynúť. No vieš, že to príde, ak dáš tomu druhú šancu, lenže tá Ti nie je dovolená a všetko speje k smutnému koncu. Potom prídu obavy, a tých Ťa nikto nezbaví. Aj tak veríš, že sa všetko napraví, no práve vtedy Ťa len láska odpraví. Pretože čím viac sa chceš stále snažiť tým viac si schopný stratiť. A keď sa bojíš, že niekto zobudí z toho krásneho sna, nakoniec sa tak aj stane, no Tvoja láska si to neprizná. Ja viem o čom hovorím, ja mám dobrú skúsenosť.
Viem, že by to bolo iné dostať tak druhú možnosť. Zasa prišla nenásytná, čierna, hnusná samota. Prečo musela sa votrieť práve do môjho života. Zase si so mnou v tejto chvíli podáva svoju ruku. Že ma pusí, že ma nechá, nedá mi záruku. Možno opustí ma po mesiaci a možno až po roku. No snáď do konca života nebude mi visieť na krku. Možno bude ma prenasledovať na každom životnom kroku. No budem sa snažiť nechať ju stranou ležať niekde naboku. Nespráva sa ku mne milo, nespráva sa ku mne dobre. Veď kvôli nej vidím nebo čierne a nie modré. Ja viem isto, že len láska môže ju zboriť, môže ju premôcť. Ja viem, že len láska bude mi môcť pomôcť. Otázne je teraz, ale, či sa jej chcieť bude, alebo mi nechá zapísaný smutný údel. Márne sa snažím na to všetko zabudnúť, márne sa snažím, za tým všetkým ďalšie dvere zabuchnúť. Tak osud napísal ďalšiu smutnú stránku do životnej knihy. Snažil som sa asi málo, a možno veľa bolo snahy.
Teraz nestačí len plakať, nestačí len nariekať. No ja neviem ako mám pred spomienkami utekať !!!